Správa o činnosti SZR za obdobie 2006 - 2010

Vážení hostia, vážení priatelia rádioamatéri

Ubehli 4 roky, a my sa opäť stretávame na našom zjazde, aby sme si povedali čo sa v  rádioamatérstve udialo za ostatné štyri a ako ďalej rozvíjať rádioamatérstvo na Slovensku.

Na úvod zopár faktov o zväze. SZR je občianske združenie, na čele ktorého je prezident dvaja viceprezidenti a 8-členné prezídium. Prezídium sa schádza 4-krát ročne, užšie vedenie sa stretáva prakticky každý týždeň, komisie pracujú priebežne.

Počet našich členov je stabilizovaný a v jednotlivých rokoch sa pohyboval na úrovni medzi 800 až 900. Konkrétne:

Rok 2006 = 874

Rok 2007 = 817

Rok 2008 = 852

Rok 2009 = 833

Rok 2010 = 878

Platenie členských príspevkov prebieha viacerými formami – bezhotovostne na účet SZR, alebo v hotovosti, či už v sídle zväzu, alebo na stretnutiach v Tatrách a Borovciach. Tu treba povedať, že máme aj tzv. štvorročákov, t.j. členov, ktorí si zaplatia členské len každý 4. rok, a to iba preto, aby mohli ísť na zjazd z ich klubu viacerí delegáti. Nedá sa im to zakázať, ale je to minimálne nefér voči ostatným členom, ktorí platia členské každý rok.

Teraz k jednotlivým oblastiam našej činnosti.

Najskôr ku QSL službe. QSL manažéri Števo Horecký, OM3JW a Vilo Kušpál, OM3MB pracujú spoľahlivo a k spokojnosti všetkých vysielajúcich členov. QSL lístky sa spracúvajú priebežne ako prichádzajú a nevznikajú vážnejšie problémy. Tým, čo sa nazbiera potrebná gramáž, sa posielajú lístky štyrikrát ročne. Tí, čo majú toho menej, dostanú lístky aspoň raz ročne. Ak chcú dostávať lístky častejšie, je tu možnosť spojiť sa viacerí dokopy a potrebná hmotnosť sa nazbiera rýchlejšie. V r. 2007 bola QSL služba vybavená novými triediacimi priečinkami a na stránkach hamradio.sk sme spustili informačné fórum QSL služby, kde sú zverejňované informácie o prijatých a odoslaných zásielkách. Môžete si tak ľahko skontrolovať, či vaša zásielka dorazila. Mnohí využívajú toto fórum aj na komunikáciu s QSL manažérmi. Opäť vás chcem požiadať, aby ste apelovali na členov vašich klubov, že ak zmenia značku alebo adresu, aby nám to dali vedieť. Tieto informácie sú totiž pre nás inak nedostupné, z TÚ nedostávame žiadne informácie o nových povoleniach ani o zmenách.

KV komisia pracovala pod vedením Mira Bebjaka, OM5RW. V rokoch 2007 a 2008 sa reprezentačná stanica SZR zúčastnila IARU kontestu pod značkou OM7HQ a OM8HQ. V roku 2007 sme skončili na 3. mieste a v r. 2008 na 7. mieste. Na týchto aktivitách sa podieľali prakticky všetky slovenské kluby, ktoré majú slušnejšiu výbavu na KV. Konkrétne to boli OM8A, OM3KAP, OM3VSZ, OM3KFF, OM3RKA, OM3RJB, OM3KHO a z jednotlivcov OM3JW a OM7CW. V ďalších dvoch rokoch sme sa IARU kontestu nezúčastnili, raz pre prebiehajúcu letnú rekonštrukciu viacerých QTH a v tomto roku pre účasť kľúčových operátorov na šampionáte WRTC v Moskve.

Z KV by som ešte rád spomenul vynikajúce úspechy rádioklubov OM8A, OM7M vo významných svetových pretekoch, akými sú kontesty CQ WW DX, CQ WW WPX a IOTA. V rokoch 2006 až 2009 sa tieto kluby umiestnili niekoľkokrát na 1. mieste na svete alebo v Európe a keď už nezvíťazili, tak určite boli v prvej šesťke. Popredné umiestnenia získali aj stanice OM0M, OM3BH, OM2FY, OM7DX, OM5CD, OM5XX, OM3CGN, OM7CA, OM3OM, OM0TT, OM2DX, OM7AB a ďalší.

Domáce preteky OM CW, OM SSB a Slovenský pohár vyhodnocuje Rasťo OM3BH. OM Activity Contest sa vyhodnocuje prakticky sám, vďaka za to patrí Jurajovi OM1DI, ktorý vytvoril potrebný internetový program. Domácim KV pretekom je venovaná stránka kv.szr.sk, na ktorej nájdete podmienky a výsledky za ostatné roky.

Krátkych vĺn sa týka aj súťaž WRTC, ktorá sa konala počas IARU kontestu v Moskve. Ide o súťaž dvojčlenných družstiev. Na WRTC sa môžu zúčastniť len tímy, ktoré v kvalifikačnom rebríčku skončili na prvých piatich miestach. Vďaka dosiahnutým výsledkom sa na WRTC kvalifikovali až tri slovenské stanice – Ivan OM3LA, Laco OM2VL a Rasťo OM3BH. A keďže WRTC je považované za rádioamatérsku olympiádu, je to veľký úspech.

Veľmi krátke vlny má na starosti VKV komisia pod vedením Jozefa Vojteka, OM6AM. Aktivita na VKV na Slovensku prebieha najmä počas kontestov. Počet účastníkov zo Slovenska je dlhodobo stabilný, zvyšujú sa počty staníc na UHF a mikrovlnných pásmach. Medzi najúspešnejšie kluby patria OM8A, OM3KHE, OM3KFF, OM3KII, OM3W. Z jednotlivcov potom OM3TZQ (teraz OM3FW), OM1DK, OM1DI, OM3TZZ, OM5XX, OM5LD, OM8MF. Všetky informácie o VKV kontestoch sú na stránke vkv.szr.sk. Vyhodnocovateľom VKV pretekov je už dlhé roky Paľo OM5CM. Dnes má Paľo pri vyhodnocovaní k dispozícii prakticky všetky denníky z Európy, takže môže skontrolovať väčšinu spojení. Aj keď mu pomáha počítač, stále je to veľmi pracné a náročné na čas.

Ak nepočítame prevádzače, tak mimo kontestov je aktívnych len pár staníc. Hoci dnes máme k dispozícii výborný program WSJT, umožňujúci robiť DX spojenia prakticky každý deň, aktivita u nás nie je na dostatočnej úrovni. Chýba ťahúň, nadšenec a propagátor, akým bol kedysi Ondro Oravec, OM3AU.

Naša snaha sa v tomto roku zamerala na získanie pásma 70 MHz, ktoré sa postupne rozširuje do celej Európy. SZR viedlo v tejto veci rokovania s Telekomunikačným úradom a výsledkom je povolenie pásma 70 MHz pre slovenských amatérov. Veľkú zásluhu na tom má pani Ing. Kováčová. V pásme 70 MHz je možné pracovať na základe špeciálneho povolenia, ktoré sa vydáva na 1 rok a treba dodržať stanovené podmienky. Pôvodný frekvenčný úsek nebol z hľadiska Európy ideálny, pretože bol posadený mimo hlavného centra aktivity. To sa nám v ďalšom roku podarilo zmeniť a dnes už môžeme v tomto pásme plnohodnotne pracovať. Prvými aktívnymi stanicami u nás boli Milan OM5KM, Tibor OM3RM a Vlado OM3CLS.

Keď som už spomenul rokovanie s Telekomunikačným úradom, ďalšou zo zmien, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť, bolo rozšírenie možnosti použiť špeciálnu jednopísmenovú značku. Tieto špeciálne značky je teraz možné použiť prakticky vo všetkých medzinárodných pretekoch s výnimkou našich vnútroštátnych, resp. pretekov vyhlásených len pre slovenské a české stanice. Aj tu treba poďakovať pani Kováčovej, ktorá nám vyšla maximálne v ústrety. Celkovo hodnotím spoluprácu s TÚ SR ako výnimočnú a obojstranne veľmi ústretovú. Slovenský zväz rádioamatérov sa podieľal na prípravách a spracovaní skúšobných otázok na skúšky, boli vypracované vzorové odpovede na tieto otázky, ktoré nájdete na našej stránke hamradio.sk. SZR taktiež požiadalo o doplnenie skúšobnej komisie o ďalšieho skúšobného komisára z radov rádioamatérov. To sa tiež stalo skutočnosťou a popri Števovi OM3JW, ktorý skúša prevádzku, je v komisii aj Tono OM3LU na techniku. Po odchode p. Kováčovej z TÚ SR bude potrebné opäť doplniť skúšobnú komisiu o ďalšieho člena a našou snahou je, aby to bol opäť rádioamatér.

Veľké zmeny sa udiali v roku 2007. Boli prijaté nové povoľovacie podmienky, nové rozdelenie tried, odpadli skúšky z telegrafie a všetci získali prístup na KV. Boli s tým spojené určité obavy, ale aj veľké očakávania. Myslím, že nič z toho sa nenaplnilo a väčšina bývalých D-čkárov, dnes N-károv, svoju aktivitu nejako zvlášť nezvýšila. Nenastal žiadny masívny nástup na KV pásma. Neskúšanie telegrafie určite zjednodušilo a uľahčilo získanie povolenia. Ale podľa našich skúseností sa zdá, že niektorí si myslia, že na skúšky stačí len prísť a ono to už nejako dopadne. No dopadne to tak, že skúšky nespravia. Žiadať o koncesiu a nevedieť základné prefixy, Q-kódy, skratky a frekvencie, to chce veľký kus odvahy.

Situácia na pásmach ukazuje, že vzdelávať a učiť by sa mali všetci, bez ohľadu na operátorskú triedu a vek. Stačí chvíľu počúvať v pileupoch DX expedícií, v kontestoch, alebo na 80ke. Slušnosť a etika dostávajú niekedy poriadne zabrať. Tu nepomôže nič, len neustále upozorňovanie, pranierovanie a dohováranie hriešnikom. Na našich stránkach hamradio.sk sú preložené články o etike rádioamatérskej prevádzky, ktoré napísali uznávané zahraničné osobnosti. IARU tieto príručky odporučilo ako oficiálny študijný dokument pre výučbu prevádzky. Sú to manuály, ktoré by si mal každý prečítať minimálne raz a podľa toho sa na pásmach správať. A najlepšie je začať hneď a od seba, lebo situácia už dospela do alarmujúceho stavu.

Teraz niečo k ROB. Tu bol až do konca roka 2008 vedúcim komisie Ján Košut, OM3TPO. Ten sa však z rodinných a iných dôvodov tejto funkcie vzdal, a tak v zmysle organizačného poriadku SZR nastúpil na jeho miesto Jozef Šimeček.

V  roku 2007 sme dosiahli veľký úspech na ME v Poľsku. Juniorka Ria Stančíková získala na dvojmetri titul majsterky Európy. K tomu ešte družstvo junioriek pridalo striebornú medailu a družstvo žien bronzovú. Na žiackych ME získal Martin Košut smoliarsku bronzovú medailu, keď za druhým v poradí zaostal 1 sekundu a na zlato mu chýbalo 7 sekúnd.

V  roku 2008 sme dosiahli veľký úspech na MS v Kórei. Peter Viskup získal na dvojmetri titul majstra sveta. Jeho výkon bol fantastický. Bežne bývajú odstupy medzi najlepšími v sekundách, Peter mal pred druhým v poradí náskok takmer 13 minút. K tomu ešte družstvo mužov pridalo dve bronzové medaily. Vo veteránoch nad 40 rokov získal Ján Košut bronz na 80ke a družstvá veteránov striebornú a a dve bronzové. Darilo sa nám aj na ME žiakov v Moldavsku, kde Martin Zacharovský získal striebornú medailu a družstvo chlapcov zlato.

V roku 2009 boli vrcholným podujatím majstrovstvá Európy v Bulharsku. Bronzovú medailu vybojoval Milan Mitelman z rádioklubu Turie v kategórii mužov do 50 rokov. Za úspech možno považovať aj 5. miesto juniora Martina Košuta.

Len pred pár dňami skončili MS 2010 v Chorvátsku. Zásluhou juniorov Kataríny Košutovej z Kysuckého Nového Mesta a Martina Zacharovského z Martina putujú na Slovensko dve strieborné medaily. Obaja ich získali v pretekoch v pásme 80m. Úspech Katky Košutovej je o to väčší, že má iba 13 rokov a napriek tomu sa dokázala presadiť v juniorskej kategórii, kde súťažia pretekárky do 19 rokov. V konkurencii 35 štátov a 389 pretekárov uspela aj Anna Šimečková vo veteránkach nad 50 rokov, kde získala striebro, a Jozef Šimeček, ktorý obsadil vo veteránskej kategórii nad 50 rokov tretie miesto. V hodnotení družstiev pridali medaily juniori, ženy, veteráni aj veteránky. Celkovo získalo Slovensko 11 medailí a skončilo na 4. mieste v úspešnosti krajín.

Väčšina akcií ROB je financovaná z účelovej dotácie Ministerstva školstva. Z týchto prostriedkov sú financovaní aj reprezentační tréneri ROB a čiastočne aj sekretariát SZR.

Činnosť rádioamatérskej tiesňovej služby dobre organizuje Jaro OM1II. Spolu s krajskými koordinátormi a ďalšími členmi ARESu sa zúčastňujú celoeurópskych cvičení EmCom. V r. 2008, počas povodne v Livovskej Hute pomáhal Stano OM8AXU spolu s Bardejovčanmi OM3WSB a OM3WYB, a do doby, kým neboli opravené telefónne linky, tam sprevádzkovali rádiové spojenie do Livova. Akcia sa stretla s pozitívnym ohlasom u obyvateľov postihnutej obce, za čo im patrí naše poďakovanie. Dnes, keď povodne hrozia prakticky po každom väčšom daždi, je dobré byť pripravení a v prípade potreby vedieť pomôcť.

Komisiu mládeže a vzdelávania viedol Robo Černík, OM1KW. Práca s mládežou bola kedysi doménou každého rádioklubu. Dnes sa mládeži venujú len v pár kluboch – OM3KAP, OM3KXX, OM8A, OM3RRC a snáď ešte pár ďalších, ale je to veľmi málo. Súčasný stav je dobre viditeľný na rádioamatérskych stretnutiach. Prevláda stredná a staršia generácia. Mladší, česť výnimkám, buď na stretnutia nechodia, alebo proste nie sú. Keď aj pribudne nový koncesionár, je to väčšinou jednotlivec, ktorý sa o našom hobby dozvedel náhodne a vlastným úsilím sa pripravil alebo aj nepripravil na skúšky. Chýba systematická práca v kluboch, ktorú si väčšina z nás pamätá a z ktorej väčšina z nás aj vyrástla.

Často počúvam, že dnešná mládež má iné záujmy, že na vine sú mobilné telefóny, počítače a internety. Všetko sú to len výhovorky. Rádioamatérstvo má stále čo ponúknuť. Je to taká široká oblasť aktivít, že naozaj každý si môže nájsť niečo, čo ho bude baviť. Zvýšila sa však konkurencia. Dnešná mládež má ďaleko viac možností na výber. Ale tomu sa treba prispôsobiť a hľadať nové formy ako získať nových členov. Sedieť so založenými rukami a na 80-ke nadávať na pomery, to je veľmi smutný koniec rádioamatéra.

Často stačí len málo. Ukázať deťom niečo zaujímavé, atraktívne, čo ich „chytí“. Treba im dať na začiatku „pričuchnúť“ a nechať vybrať čo ich baví. Treba ísť za deťmi, nečakať, že prídu sami. Že to ide, dokazuje tých pár nadšených obetavcov, ktorí to nevzdali a mládeži sa venujú. Vhodné priestory našli na školách a internátoch, v centrách voľného času. Netreba hneď chcieť kľúč od budovy a vstup kedykoľvek. To na prácu s deťmi netreba a nikto vám to ani nedá. Deti keď vidia, že o nich máte záujem a pripravujete im pestrý program, radi prídu.

Slovenský zväz rádioamatérov nechce zostať bokom a sám ponúka rôzne formy podpory práce s mládežou. Je to najmä cez projekty, kde je možné žiadať o finančnú podporu na akcie pre deti. Je škoda nás všetkých, že sa táto ponúkaná pomoc takmer nevyužíva.

SZR každoročne podporuje kurz mladých rádioamatérov, ktorý organizuje rádioklub OM3REU. Na kurze sa každoročne zúčastňuje okolo 20 mládežníkov do 18 rokov. Chcem poďakovať hlavne lektorom kurzu, Rii OM1YL, Romanovi OM4KW, Danovi OM1NW, Ferovi OM6AR a Robovi OM1KW, ktorí to robia v rámci svojich dovoleniek a bez nároku na odmenu. Podporili by sme aj ďalšie akcie pre mládež, keby ich mal kto zorganizovať.

SZR sa snaží pomáhať aj metodicky. Na našich stránkach hamradio.sk sme zverejnili štúdijné materiály pre začiatočníkov. Nájdete tam aj skúšobné otázky a odpovede. Za ich vypracovanie chcem poďakovať Števovi OM3JW, Tonovi OM3LU a Mirovi OM3CU.

SZR sa snaží šíriť informácie o dianí v organizácii a v celom rádioamatérstve všetkými dostupnými prostriedkami. V prvom rade je to naša internetová stránka hamradio.sk, kde sú prakticky všetky informácie. Dovolím si povedať, že stránka si udržuje vysokú aktuálnosť a svoje si tam nájdu ako začínajúci, tak aj skúsení rádioamatéri. Je to však celé postavené prakticky na jednej osobe a aktuálnosť a dopĺňanie informácií závisí od mojej časovej vyťaženosti. Hľadáme preto pomocníkov, ktorí by sa o náš web starali, vylepšovali ho a modernizovali.

Súčasťou propagácie sú samozrejme správy OM9HQ, ktoré dnes pripravuje Tóno OM3LU. Do vlaňajška mu s tým pomáhal aj Laco OM3GB, ale kvôli zdravotným problémom to musel nechať. S iniciatívou prišiel Dušan OM2ADP, ktorý začal správy nahrávať a ukladať do archívu na svojich webových stránkach. Každý má tak možnosť si ich stiahnuť a vypočuť. Napriek tomu, že dnes sa dajú všetky informácie zohnať na internete, správy majú veľkú počúvanosť a každý štvrtok sa po správach hlásia desiatky slovenských staníc.

Časopis Rádiožurnál vychádza od tohto roku ako spoločný časopis slovenských a českých rádioamatérov. Možno u nás ste nepostrehli žiadnu zmenu, pretože názov aj celá štruktúra zostali zachované. Vďaka fúzii sa zvýšil počet autorov článkov, čo malo priaznivý vplyv aj na pravidelnosť vychádzania časopisu. Myslím, že dnes už musia byť spokojní aj tí najväčší kritici V Česku časopis vychádza pod názvom Rádioamatér a až na pár úvodných strán je obsahovo totožný s Rádiožurnálom. Toto zlúčenie malo pre nás aj ekonomický efekt, keď sme mohli znížiť cenu predplatného zo 16 na 12 eur. Čo však v časopise chýba, sú články od slovenských rádioamatérov. Hoci máme medzi sebou veľa šikovných ľudí, málokto o svojich aktivitách napíše. Mojou snahou je, aby bol časopis jazykovo vyvážený, t.j. aby v ňom boli slovenské a české články zastúpené pomerne. Je však veľký problém nájsť u nás človeka, ktorý by bol schopný a ochotný napísať do nášho časopisu. Určite vo svojom okolí poznáte takých ľudí, prosím presviedčajte ich, že bez článkov nebude ani časopis.

Na záver vás chcem ešte informovať o ekonomických záležitostiach.

Začiatkom roka 2007 sme sa museli vyrovnať s problémovou pôžičkou pre Klub ROB Poprad, kde sme boli nútení nakoniec akceptovať finančné vyrovnanie v nižšej hodnote ako bola pôvodná suma, ale po porade s právnikom sme na to pristúpili ako na v danej situácii najlepšie riešenie.

Ďalej sme riešili otázku ako investovať prostriedky SZR tak, aby bol výnos čo najväčší a riziko čo najmenšie. Skončil nám totiž päťročný vklad do hypotekárnych listov a naše príjmy klesli na úroveň, ktorá nepostačovala ani na základné fungovanie SZR. Rozhodli sme sa preto, že voľné prostriedky investujeme do kúpy vhodnej nehnuteľnosti. Koncom roka 2007 sme preto kúpili polyfunkčnú budovu v Stupave. Bolo to vzhľadom na finančnú krízu dobré riešenie. Výnosy z budovy boli v čase jej kúpy na úrovni 10%. Po čase došlo k zmenám nájomníkov a to sa prejavilo na znížení výnosov. Aj napriek tomu sú výnosy stále vyššie ako by sme mali v banke. Situácia sa postupne lepší, dnes je využitie budovy cca 70% a rokujeme o prenájme zvyšnej časti. Budovu v Rimavskej Sobote sme pre neplatenie zo strany správcovskej spoločnosti prevzali v roku 2008 do vlastnej správy. Pozemky pod nehnuteľnosťou boli vo vlastníctve mesta a my sme ich museli odkúpiť, aby ich nepredali niekomu inému. Aby sme na to získali prostriedky, predali sme nevyužitú časť nehnuteľnosti (t.j. samostatne stojace garáže a dielňu), a takto získané prostriedky sme použili na kúpu pozemku pod hlavnou budovou. Snažíme sa predať aj túto hlavnú budovu, pretože neprináša potrebný príjem a jej správa je z Bratislavy veľmi náročná. Aj správa budovy v Stupave si vyžaduje množstvo času a energie, pretože platobná disciplína niektorých nájomcov je veľmi zlá. Tu sme potom nútení ukončiť ich zmluvu a hľadať nových. Postupne sa nám však darí získavať takých nájomcov, ktorí majú dlhodobé zmluvy a včas si plnia svoje záväzky voči nám.

Na záver by som chcel konštatovať, že činnosť zväzu je stabilizovaná a na najbližšie obdobie aj finančne zabezpečená.

Ďakujem vám za pozornosť.